Rozhovor s Alenou Jankotovou, ParaCENTRUM Fenix

ParaCENTRUM Fenix ​​pomáha ľuďom po poškodení miechy a ich blízkym vrátiť sa späť do aktívneho života. Poskytuje komplexné zdravotné a sociálne služby, organizuje osvetové aj benefičné akcie av duchu motta „Roztáčame život naplno“ ukazuje, že aj po náročnej životnej zmene má zmysel plánovať sny a ciele.

Môžete na úvod predstaviť ParaCENTRUM Fenix ​​– komu as čím najčastejšie pomáhate?

Dospelým osobám, ktoré sú po úraze chrbtice alebo vážnej choroby odkázaní na invalidný vozík.

Čo pre vás znamená motto „Roztáčame život naplno“ v každodennej praxi – ako sa premieta do konkrétnych služieb a prístupu k ľuďom?

Snažíme sa svojimi službami umožniť našim klientom žiť rovnako hodnotný život, aký mali pred úrazom. Napríklad služba bezbariérovej prepravy umožňuje dopravu vozíčkarov tam, kam potrebuje bezpečne a pohodlne. Fyzioterapia umožňuje udržiavať klientom dobrú fyzickú kondíciu, ktorá je pre kvalitný život nevyhnutná.

Ako vyzerá typický deň u vás v centre z pohľadu klienta, ktorý príde na rehabilitáciu alebo konzultáciu?

Klient sa nahlási na recepcii nášho centra, recepciu obsluhuje iný vozíčkar. Potom prechádza na pracovisko na ktoré je dopredu objednaný. Nasleduje dohodnutý úkon. Počas svojho dňa má možnosť sa stretnúť a prežiť čas nielen s našimi zamestnancami, ale aj s inými klientmi.

Aké služby ľudia po poškodení miechy najčastejšie využívajú – fyzioterapiu, ergoterapiu, sociálne poradenstvo, psychologickú podporu, voľnočasové aktivity?

Najvyužívanejšou službou je fyzioterapia. Fyzická kondícia je absolútne nevyhnutná, aby sa mohol klient pohybovať na mechanickom vozíku a zvládal každodenné úkony. Je to naša najrozšírenejšia služba a pre nás finančne najnáročnejšia.

Ako sa podľa vás v posledných rokoch zmenilo vnímanie ľudí na vozíku v spoločnosti – čo sa darí posúvať a kde stále narážate na bariéry?

Veľa sa posunula bezbariérovosť objektov. Novopostavené objekty už musia byť zo zákona bezbariérové. Zmenila sa aj dostupnosť MHD, pribúdajú bezbariérové ​​vozidlá a zastávky.

V ľuďoch sa mení myslenie. Človek na vozíku sa stáva partnerom. Ľudia sa veľmi snažia pomáhať a zaujímajú sa o život vozíčkara. Nestretávame sa s posmechom alebo s nevrlosťou. Pokiaľ požiadame o pomoc priamo s klientom v reálnom okamihu, prakticky nikdy nie sme odmietnutí.

Sama vnímam, že aj mnohé firmy sa snažia vychovávať svojich zamestnancov k nejakej pomoci.

Máte nejaký konkrétny príbeh klienta alebo situáciu, keď ste si silne uvedomili, že táto práca má obrovský zmysel?

V našej organizácii máme klientku, ktorá je ochrnutá od krku po celom zvyšku tela. Pohybuje sa na elektrickom vozíku, ktorý ovláda dychom. U nás vo Fenixe má malý úväzok, keď využívame jej dar komunikácie. Minulý týždeň sme mali veľkú charitatívnu akciu, na ktorej s nami pracovala. Po jej skončení mi povedala: „Až keď som začala pracovať vo Fenixe, pocítila som, že som užitočná.“

Ako dôležitá je pre vašich klientov komunita – možnosť stretnúť ďalších ľudí s podobnou skúsenosťou, zdieľať praktické tipy aj emócie?

Komunita ostatných vozíčkarov, jedna z najdôležitejších vecí, ktorú môže naša organizácia klientom poskytnúť. Cíti, že v tejto situácii nie sú sami. Sú medzi ľuďmi, ktorí prežili niečo podobné.

Dostanú rady, ktoré im zdravý človek nie je schopný dať, pretože nemá ten zážitok. A navyše sú v skupine, kde majú aj dobrý príklad, že úrazom svet nekončí, a že aj na vozíku sa dá žiť dobrý život.

Okrem služieb v centre organizujete aj rôzne akcie pre verejnosť a benefičné projekty. Aký je ich hlavný cieľ – fundraising, osveta, búranie stereotypov, alebo všetko dohromady?

Každá z našich veľkých akcií je cielene zameraná na niečo iné. “Ples pre Fenix” stretnutie komunity vozíčkarov a svetu zdravých ľudí. "Roztoč To!" Preventívna akcia zameraná na školákov s úlohou varovať ich pred rizikovým správaním. "Metieme pre Fenix" charitatívny curlingový turnaj s cieľom získania financií a nových podporovateľov. “Dražba pre Fenix” prepojenie sveta hendikepovaných a sveta mladých výtvarníkov.

Keď robíte akcie „v teréne“ – na námestí, športových dňoch, festivaloch – čo všetko musíte riešiť, aby bolo zázemie naozaj bezbariérové ​​a príjemné pre ľudí na vozíku?

Pre naše akcie vyberáme zásadne priestory, ktoré sú pre vozíčkarov dostupné. Je určite jednoduchšie, keď všetko pripravujete v zodpovedajúcom prostredí. Vďaka tomu už v mieste konania riešime detaily. Napríklad ak je potrebné vyjsť na pódium, zaistiť lyžiny...

Z vášho pohľadu – na čo organizátori verejných akcií najčastejšie zabúdajú, ak chcú byť skutočne otvorení ľuďom s pohybovým obmedzením?

Pri týchto akciách je vždy najväčší problém bezbariérové ​​parkovanie, bezbariérové ​​WC a zodpovedajúce miesta (myslieť na to, že sa vozíčkar pozerá z inej výšky, že vozík nesmie byť v kopci…) - www.handmedia.cz je projekt našej organizácie a dosť sa tým

S akým typom podpory vám môžu ľudia a firmy najviac pomôcť – je to jednorazová akcia, pravidelné darcovstvo, dobrovoľníctvo, partnerstvo na projektoch?

KAŽDÁ pomoc je dobrá. Pravidelný dar je dobrý v tom, že viete s akou čiastkou môžete počítať. Partnerstvo na projektoch, spolu s darcom zdieľate spoločnú aktivitu a nadväzujú sa priateľstvá.

Dobrovoľníctvo, pomôcť môžu aj ľudia, ktorí napríklad nemôžu pomáhať finančne.

Pre nás je najťažšie, keď darca má predstavu, čo chce zaobstarať a my tú vec nepotrebujeme. Chce nám kúpiť napríklad vozík, ale máme 120 klientov. Pre koho ten vozík teda bude? Navrhujeme napríklad príspevok na fyzioterapiu, ktorá je pre nás finančne najnáročnejšia a pomôže sa tak všetkým klientom. To sa ale niekedy nepáči, pretože ľudia chcú za svoje peniaze vidieť ten hmotný dar…

Aké sú vaše najbližšie veľké plány – či už ide o rozvoj služieb, nové priestory alebo projekty, na ktoré sa najviac tešíte?

V minulom roku sme sa stali po 21 rokoch existencie majiteľmi budovy, kde by sme chceli vybudovať vlastné rehabilitačné a sociálne centrum. V súčasnej dobe sa stretávame s nepochopiteľným prístupom obce, kde naša budova leží, ktorá nám odmieta dať stavebné povolenie na úpravu. Naším najväčším plánom, snom a cieľom je teda konečne môcť prestavovať získaný objekt a umožniť našim klientom pobyt v dôstojnom prostredí.

Otázka na záver – keby ste mali jednou vetou povedať, čo si prajete pre ľudí po poškodení miechy v Česku za desať rokov – čo by to bolo?

Samozrejme by som všetkým vozíčkarom priala medicínsky zázrak, ktorý by spojil poškodenú miechu a oni sa mohli postaviť na nohy.