Rozhovor s Jakubom Matějkom, producentom spolku Lútky v nemocnici

Už takmer dvadsať rokov prinášajú Bábky v nemocnici úsmev, nádej a trochu kúzelného sveta fantázie deťom i seniorom v nemocniciach po celej republike. Ako ich tím pracuje, čo všetko sa deje počas jednej návštevy oddelenia a prečo je pre nich dôležité mať dobré zázemie – aj v podobe stanu od RedX?

Môžete krátko predstaviť, čo Bábky v nemocnici robia a kde všade dnes pomáhate?

Sme nezisková organizácia, ktorá od roku 2005 prináša bábkové divadlo, hudbu a radosť do nemocníc, liečební a hospicov po celej Českej republike. Naším cieľom je zmierniť stres a osamelosť pacientov, najmä detí a seniorov, prostredníctvom interaktívnych predstavení, často priamo pri nemocničných lôžkach.

Náš tím tvoria herci, muzikanti a bábkoherci, ktorí pravidelne navštevujú vyše 100 oddelení v desiatkach zdravotníckych zariadení. Hráme všade tam, kde nás potrebujeme. Každý rok realizujeme 1400 návštev, počas ktorých nás môže vidieť viac ako 56 000 divákov, najmä pacientov.

Okrem klasických návštev sme pripravení pomáhať aj v mimoriadnych situáciách – napríklad sme v minulosti podporili deti utečencov z Ukrajiny alebo zdravotnícky personál počas pandémie. Realizujeme tiež workshopy pre mladých hospitalizovaných na psychiatriách, nahrávame pesničky a rozprávky a stále pripravujeme nové predstavenia.

Ako vyzerá typický deň vášho dvojčlenného tímu, keď vyrážate do nemocnice alebo liečebne – od príprav až po prvé predstavenie?

Deň začína prípravou – balíme bábky, hudobné nástroje, scénografiu a všetky potrebné rekvizity. Každé predstavenie totiž prispôsobujeme veku a zdravotnému stavu detí. Jazdíme vlakom as väčšími predstaveniami autom po celej republike.

Cestou ešte dolaďujeme detaily a po príchode do nemocnice sa prezliekame, dezinfikujeme a kontaktujeme personál, ktorý nám pomôže zorientovať sa na oddeleniach. Hráme buď priamo na izbách, alebo v spoločenských priestoroch, pokiaľ to situácia dovolí. V liečebniach v lete ale často hráme aj vonku.

Každý deň odohráme niekoľko predstavení, každé trochu iné – pretože každá izba znamená nového diváka a nový príbeh. Niekedy zostane pri pesničke a improvizácii, niekedy odrozprávame celú rozprávku.

Čo všetko si so sebou na takúto cestu beriete – bábky, kulisy, hudobné nástroje, rekvizity... a koľko toho vlastne je?

Predstavte si veľký kufor plný rozprávok. Vozíme so sebou rôzne typy bábok – od malých maňušiek po veľké marionety – ďalej kulisy, rekvizity, kostýmy aj hudobné nástroje. Nechýba gitara, klávesy, trúbka či rôzne rytmické nástroje.

Pri väčších predstaveniach sú aj veci, čo sa do kufra nevlezú – rozmernejšie dekorácie, alebo technické pomôcky, svetlá, zvukové vybavenie a niekedy aj celé divadlo – máme svoj vlastný stan. Ak ideme naľahko, všetko máme zbalené tak, aby sme to uniesli vo dvojici a dokázali doniesť na stanicu aj cez celú nemocnicu. Záleží na type predstavenia.

Niektoré vyžadujú prepravu autom. Pri príprave predstavení máme vždy na zreteli, že musíme zostať mobilný a pripravení na rôzne podmienky.

V čom je vaša práca náročná – fyzicky, psychicky, logisticky? Čo napríklad ľudí často vôbec netušia?

Naša práca je náročná vo všetkých smeroch – fyzicky, psychicky aj organizačne. Fyzicky preto, že veľa cestujeme a celý deň prenášame vybavenie, hráme, spievame, sme na nohách. Psychicky, pretože sa denne stretávame s bolesťou, neistotou alebo smútkom.

A neustále zostávame v interakcii nielen s pacientmi, ale aj rodinnými príslušníkmi a zdravotníckym personálom. A logistika? Každé zariadenie má svoje špecifiká, každý deň je iný, niekedy treba improvizovať. Ľudia si často neuvedomujú, že naša práca nie je „len“ rozprávka – za každým úsmevom je veľká dávka empatie, prípravy a sily. A ak sa stane zázrak a vidíme šťastné oči a úsmevy, únava všetkého druhu opadá.

Práve vďaka týmto výzvam vieme, že to má hlboký zmysel. 5. Máte za sebou už mnoho rokov pôsobenie v nemocniciach – ako sa zmenila atmosféra na oddeleniach a spolupráca s lekármi a sestrami? Za tie roky sme sa z „návštevníkov s kufrom“ stali rešpektovanou súčasťou nemocničnej prevádzky.

Lekári aj sestry dnes vnímajú, aký zásadný vplyv môže mať naša prítomnosť na psychickú pohodu pacientov. Často sa stáva, že nám sami aktívne pomáhajú – odporúčajú konkrétnych pacientov, alebo nás privolajú ak treba pomôcť pri diagnostike. Niekedy dostávame aj veľmi konkrétne zadanie. Napríklad pri pomoci počas rehabilitácie.

Zmenila sa aj samotná otvorenosť oddelenia – dnes bežne hráme priamo pri lôžkach, na JIPkách aj na psychiatrii. Vzťahy sú dôvernejšie, komunikácia pružnejšia a spoločné ciele jasnejšie – chceme, aby sa pacienti cítili čo najlepšie.

Vybavíte si situáciu, keď ste naozaj silne cítili, že „sa stal zázrak“ – dieťa, ktoré sa po dlhom čase zasmialo, uvoľnilo, začalo sa hrať?

Takých momentov zažívame naozaj veľa – a každý z nich v nás zostáva. Niektoré z nich sme sa snažili zachytiť v knihách Môžeme ďalej? a Zázraky sa dejú.

Raz na rehabilitačnom oddelení v Motole sme stretli Vojtíka, chlapca, ktorý sa znovu učil chodiť s protézami. Terezčina bábka Mačka Kozačka, ktorá mala svoje „drevené nohy“, ho vyzvala na preteky – a Vojtík sa zasmial po dlhej dobe od srdca. Krok po kroku, od skrine k nočnému stolíku, znovu objavoval radosť z pohybu.

Keď Mačka znovu prehrala, s úsmevom ju postrčil palicou do cieľa: „Neboj, to sa naučíš...“ Jeho jednoduché slová zneli ako povzbudenie nielen pre bábku, ale pre celý svet. Takéto „zázraky“ sú pre nás tým najväčším potvrdením, že to, čo robíme, má zmysel.

Ako pracujete s rôznymi vekovými skupinami – malé deti, pubertiaci, seniori? Líšia sa vaše predstavenia alebo prístup?

Áno, výrazne. Každá veková skupina má iný jazyk, tempo aj témy. Pre malé deti hráme rozprávky plné zvieratiek, často o statočnosti. Pridávame jednoduché pesničky – často ľudovky – a potrebnú dávku vľúdneho humoru.

Dospievajúcim ponúkame príbehy, ktoré rezonujú s ich svetom – používame aj moderné vyjadrovacie prostriedky, ako looper, beatbox alebo rapovanie. A u seniorov často siahame po ľudových piesňach aj hitoch z minulosti.

Tiež ponúkame spomienkové príbehy a osobnú interakciu, trpezlivosť a porozumenie. Každé stretnutie je pre nás dialóg – sledujeme reakcie, prispôsobujeme tempo, meníme náladu. Naša práca je veľa o vnímavosti – každá skupina si zaslúži iný kľúč.

To sa snažíme reflektovať aj v bohatej dramaturgii určenej rôznym vekovým skupinám a niekedy aj pacientom s rôznym zdravotným problémom.

Okrem nemocníc hráte niekedy aj na rôznych akciách, festivaloch alebo beneficiach – ako sa líši „nemocničné“ prostredie od vonkajších či verejných vystúpení?

V nemocniciach hráme väčšinou komorne – často len pre jedno dieťa, jeho rodičov. Každé predstavenie je veľmi osobné, jemné, prispôsobené nálade a situácii. Naopak pri verejných vystúpeniach alebo festivaloch máme priestor pre väčšiu scénu, silnejšie herecké výrazy, živšie tempo.

Ale aj tam si zachovávame náš rukopis – divadlo zblízka, bez bariér, s bábkami a pesničkami, ktoré otvárajú srdce. Vďaka týmto akciám môžeme verejnosti ukázať, ako vyzerá naša práca, a priblížiť im atmosféru, ktorú inak poznajú iba pacienti v nemocniciach. Informovať verejnosť o tom, ako pomáhame za múrmi nemocníc, je pre nás dôležité.

Keď vystupujete vonku, čo sú pre vás najväčšie praktické výzvy – počasie, technika, akustika, zázemie pre bábky a kostýmy?

Vonku je všetko inak ako v nemocničnej izbe – hlavnou výzvou je počasie. Vietor, dážď – to bábkam ani nástrojom nesvedčí – samozrejme to všetko môže ovplyvniť nielen vybavenie, ale aj priebeh samotného vystúpenia.

Preto aj v exteriéri – ak je to možné – vyhľadávame suché a stabilné zázemie, kde môžeme rozložiť bábky, prezliecť sa, naladiť nástroje a privítať malú skupinu divákov. Také zázemie nám zároveň umožňuje udržať intímnu atmosféru.

Aj preto si vážime to, že máme vlastný nafukovací stan – práve ten nám často poskytne priestor, kde sa všetko spojí: bezpečie pre vybavenie, sústredenie na vystúpenie a blízkosť s publikom.

Čo vás viedlo k tomu zaobstarať si profesionálny nafukovací stan – a prečo padla voľba práve na RedX?

Potrebovali sme mobilné zázemie, ktoré bude ľahké, stabilné a rýchlo postaviteľné. Hľadali sme niečo, čo nám umožní vytvárať bezpečný a útulný priestor pre divadlo aj mimo nemocnice – v parkoch liečební, na festivaloch alebo pri benefičných akciách.

Voľba padla na nafukovací stan od RedX vďaka ich atypickej konštrukcii – na rozdiel od bežných hranatých stanov ponúka oblúkový tvar, ktorý krásne podčiarkuje atmosféru nášho divadla. Navyše je ľahko prenosný, rýchly na zostavenie a jeho dizajn je originálny, čo sa k našej práci skvele hodí.

Ako stan využívate – slúži skôr ako zákulisia, malé divadlo, priestor na workshopy s deťmi, alebo kombinácia všetkého?

Stan využívame veľmi flexibilne – podľa situácie slúži ako divadelný priestor pre menšie publikum, zákulisia na prezliekanie a prípravu, alebo ako miesto pre workshopy a interaktívne stretnutia s deťmi.

Najčastejšie ho staviame pri väčších verejných akciách, kde vytvára našu malú „divadelnú scénu“ pre zdravé deti a ich rodičov. Umožňuje nám priblížiť ľuďom atmosféru, ktorú bežne zažívame na nemocničných izbách – v bezpečnom a komornom prostredí, ktoré pomáha nadviazať blízky kontakt s publikom.

Čo by ste odkázali ďalším neziskovkám alebo kultúrnym projektom, ktoré zvažujú výjazdy do terénu – prečo má zmysel investovať do profesionálneho zázemia, ako je stan?

Investície do kvalitného zázemia sa mnohonásobne vrátia. Profesionálny stan vám poskytne istotu - chráni vybavenie, uľahčuje logistiku a vytvára dôstojné prostredie pre vašu prácu. Pomôže vám byť flexibilní a pripravení na rôzne podmienky, počasie i typy akcií.

Veľmi oceňujeme, že potlač stanu zároveň nesie oznámenie o našej misii. Umožňuje tak zasiahnuť aj tých, ktorí okolo len prechádzajú. V našom prípade je stan nielen útočisko pre hercov a bábky, ale aj symbol bezpečného priestoru, kde môže vznikať kontakt, zdieľanie a radosť. A to je v teréne na nezaplatenie.

Keby ste mali jednou vetou popísať, čo vám vonku na akciách umožňuje sústrediť sa na to najdôležitejšie – na radosť detí a seniorov – čo by ste povedali?

Vďaka kvalitnému zázemiu rozširujúcemu možnosti nášho kočovania vieme, že sme pripravení – a potom sa už môžeme naplno venovať tomu, čo je najdôležitejšie: prinášať radosť, úľavu a chvíle radosti tam, kde sú najviac potrebné.

A ako vyzerá vaša práca teraz v období adventu a Vianoc?

Ani v tomto období nenechávame pacientov na holičkách. Práve naopak – vieme, aké ťažké môže byť pre deti i seniorov tráviť sviatky mimo domova, bez blízkych.

A práve vtedy môže rozprávka alebo koleda prísť veľmi vhod. V nemocniciach a liečebniach prinášame vianočnú atmosféru priamo k lôžkom – s hudbou, bábkami aj príbehmi. Pre tohtoročné Vianoce sme navyše pripravili špeciálny darček: album pesničiek s vianočnou tematikou s názvom Vianočné pečivo.

"Každá pesnička je ako iný druh cukroviniek - nežná, veselá, trochu bláznivá aj poetická. Niekomu pripomenie babičkine vanilkové rožky, inému zas detské nadšenie pod stromčekom, a ďalšiemu okamihu, kedy sa na chvíľu vynorí zmysel Vianoc," hovorí Marka Míková,

Na albume nájdete nielen pôvodné piesne, ktoré pripomenú tradičné koledy, ale aj autorské skladby, ktoré vás svojou poetikou prekvapia – napríklad Dinosauria koleda, Oslíkoleda alebo My na to pečiem. Svojím osobitým výtvarným jazykom album odprevadila ilustrátorka Galina Miklínová.

Album bude dostupné na stiahnutie na stránkach vydavateľstva Indies Scope a na počúvanie na všetkých obľúbených streamovacích platformách. Viac o Bábkach v nemocnici nájdete na www.loutkyvnemocnici.cz