Rozhovor s Jiřím Sýkorom - riaditeľom závodu Miladatlon

Miladatlon je náročný terénny triatlon a duatlon pri jazere Milada v Ústí nad Labem – vrátane Majstrovstiev SR v terénnom triatlone lekárov. Súťaž priťahuje stovky pretekárov aj rodinné tímy a patria medzi najzaujímavejšie české preteky tohto typu. V tomto rozhovore si povieme s riaditeľom pretekov Jiřím Sýkorom o tom, ako sa takáto akcia organizuje, čo je najväčšou výzvou a ako preteky postupne rástli.

Môžete na úvod predstaviť, odkiaľ ste a ako ste sa dostali k tomu organizovať preteky ako Miladatlon – čo vás k tomu viedlo?

Narodil som sa a celý život žijem v Ústí nad Labem. Keď sa chýlila ku koncu hlavnej fázy hydrickej rekultivácie lokality bývalej hnedouhoľnej bane Chabařovice, dnes zatopenej zvyškovej ťažobnej jamy nesúcej názov jazero Milada, napadlo ma, že by nebolo od veci usporiadať tu verejné závody v terénnom triatlone a kvadriatlone – od r. Krištáľovo čistá voda v jazere a terény sanovaných bývalých výsypiek k tomu priamo nabádali.

Do lokality jazera je zakázaný vjazd motorových vozidiel a tým pádom sa závodné borky a borci nemusia prispôsobovať cestnej premávke, ako je v mnohých prípadoch závodov najmä v cestnom triatlone nutné. A propo, rozhodne by som sa netituloval riaditeľom pretekov Miladatlon. Moju úlohu v miladatlonnom tíme vnímam skôr ako rolu „režiséra miladatlonnej scény“.

Ako by ste opísali hlavnú myšlienku Miladatlonu – čo je cieľom pretekov a čím je podľa vás výnimočný medzi triatlonmi a duatlonmi v Česku?

Hlavnou myšlienkou bolo, je a bude, že sa snažíme organizovať preteky pre širokú verejnosť bez rozdielu športovej výkonnosti, bez rozdielu veku. Preto každoročne vypisujeme 10 kategórií závodov, vr. jednej kategórie MČR v TRT lekárov, ktoré sa líšia dĺžkou a náročnosťou profilu kurzov dištancií plávania, MTB i behu. Pretekov sa môžu zúčastniť aj sluchovo, zrakovo a telesne handicapovaní športiaci aj s prípadným sprievodom na všetkých tratiach.

Žiakom najmladších kategórií umožňujeme jednak absolvovanie plaveckých dištancií s plaveckými pomôckami a najmladším do 8 rokov aj s prípadným sprievodom na všetkých tratiach vr. plavecké časti závodu. Motto Miladatlon znie: „TO DÁŠ!“ a zároveň pripomíname pretekárom slová Pierra de Coubertina: „Nie je dôležité vyhrať, ale bojovať čestne a zo všetkých síl.“

Nemyslím si, že by bol Miladatlon oproti ostatným pretekom v TRT a TDU niečím výnimočný a ak snáď predsa len niečím výnimočný je, potom to môžu posúdiť výhradne jeho účastníci.

Miladatlon sa koná už niekoľko rokov a zahŕňa rôzne kategórie vrátane Majstrovstiev SR v terénnom triatlone lekárov. Ako sa závod vyvíjal od prvého ročníka až po dnešok?

Tento rok budeme organizovať 9. ročník. Preteky sme organizovali až do minulého roku v dvoch disciplínach, tj v terénnom triatlone a kvadriatlone. Pre nízky záujem o kvadriatlon sme sa rozhodli, že namiesto kvadriatlonu skúsime športovej verejnosti ponúknuť duatlon. Tým dosť možno u mnohých potenciálnych pretekárov odpadnú obavy z absolvovania plaveckej časti, ako je to v prípade triatlonu. Prioritou pre nás samozrejme zostáva organizovanie TRT, pretože ho vnímame ako komplexný a svojím spôsobom opojný šport. Majstrovský závod pre lekárky a lekárov sa zrodil na popud prof. MUDr. Pavla Seemana, Ph.D. MČR lekárov budeme tento rok organizovať tretíkrát.

Čo všetko je potrebné zabezpečiť dlho pred samotnými pretekmi – ako vyzerá príprava z hľadiska tréningov, povolení, technickej logistiky i partnerov?

Organizovanie Miladatlonu sa odvíja od spolupráce a finančnej podpory strán municipalít a komerčných donátorov. Zároveň samozrejme tiež od spolupráce s partnermi zaisťujúcimi služby a dodávky, bez ktorých by realizácia závodov nebola možná. Reálne je to tak, keď vysporiadame aktuálne prebehnutý ročník pretekov, kontinuálne nadviažeme prípravami toho nasledujúceho. Tu si dovolím poďakovať aj Vám, miladatlonným partnerom zo spoločnosti RedX, ktorí s nami „ťaháte miladatlonné hemženie“ takmer od jeho začiatku.

(na fotke nafukovacia brána od RedX)

Každé preteky majú svoj „duch“ – ako by ste popísali atmosféru, ktorú chcete pri Miladatlone vytvoriť pre účastníkov aj divákov?

Snažíme sa o to, aby sa pokiaľ možno všetci účastníci, bez rozdielu fyzických dispozícií a pripravenosti, ak chcete trénovanosti, cítili, ako by boli súčasťou a zároveň pretekárov „majstrovstiev sveta“.

Ako riešite bezpečnosť a zdravotné zabezpečenie pretekárov – hlavne pri náročných terénnych podmienkach alebo pri plávaní v jazere Milada?

Od začiatku „miladatlonného hemženia“, tak charakterizujeme priebeh závodného dňa, spolupracujeme s VZS SČK Ústí nad Labem, ZZS Ústí nad Labem a členmi spolku Hviezdy života. Pretekári majú v prípade potreby vo vode aj na súši k dispozícii profesionálnu zdravotnícku pomoc vrátane zodpovedajúceho vybavenia. Rozumené vrátane prítomnosti výjazdového sanitného vozidla ZZS s plnou zdravotníckou a prístrojovou výbavou a minimálne dvoch motorových člnov VZS a nespočetných vodných záchranárov v kajakoch na vodnej hladine.

Čo sa vám osvedčilo pri práci s dobrovoľníkmi a organizátormi – ako staviate tím, ktorý závod zvládne zrealizovať?

Základom prípravy a realizácie „miladatlonného hemženia“ je pocit spolupatričnosti, vzájomnej dôvery a názorovej tolerancie všetkých členov mojej rodiny a najužšieho okruhu priateľov a kamarátov, ktorí sa na realizácii pretekov nezištne podieľajú.

Keď sa obzriete za pretekárskymi dňami, aké sú najčastejšie reakcie účastníkov – čo si najviac pochvaľujú a čo vás prekvapuje?

Osobne vnímam, že pretekári odchádzajú od „ústeckého Jadranu“ spokojní a plnia pozitívnych dojmov z prima prežitého dňa. V zhode s členmi miladatlonného tímu si najviac pochvaľujú atmosféru „na pľaci“, čo ma samozrejme veľmi teší. Čo ma prekvapilo? Milo ma prekvapilo, že sme nikdy po pretekoch nemuseli po pretekároch upratovať neporiadok. Doslova môžem konštatovať, ani smietka po ich prítomnosti „na značkách“ nikdy nezostalo.

Miladatlon nie je len jeden závod – zahŕňa aj rôzne kategórie, štafety a majstrovské boje. Ako udržujete rovnováhu medzi náročnosťou pre skúsených športovcov a prístupnosťou pre širšiu verejnosť?

Miladatlon je primárne koncipovaný ako závody pre širokú verejnosť bez rozdielu. Ako som už povedal, pretekárom ponúkame výber z 9 respektíve 10 kategórií pretekov. Každý záujemca o účasť v pretekoch si tak môže vybrať kategóriu pretekov podľa obtiažnosti a fyzickej náročnosti.

Aké technické alebo logistické výzvy riešite najčastejšie – počasie, značenie tratí, časomieru alebo zázemie pre účastníkov?

Nejedná sa až tak o technické či logistické výzvy aj keď ich existenciu nepopieram. Miladatlon organizujeme, myslím si, na úrovni minimálne závodov obdobných majstrovstiev SR a preto je „alfou omegou“ pre úspešnú realizáciu závodného dňa v podobe, na ktorú si už pretekári u nás zvykli, zabezpečenie finančných prostriedkov.

Ako vidíte budúcnosť Miladatlonu – plánujete ďalšie inovácie, rozšírenie kategórií alebo napríklad nové závody pod touto značkou?

Budúcnosť Miladatlonu je „vo hviezdach“. Realita je taká, až „padne raja“, bude s Miladatlonom asi „šmitec“. Naše dcéry sú natoľko pracovne vyťažené, že nemajú a nebudú mať čas, ktorý by mohli obetovať miladatlonným prípravám… neviem, uvidím, ale fakt je ten, že s pribúdajúcim vekom mi síl ubúda.

Záverečná otázka – keby ste mali zhrnúť do jednej vety, čo je pre vás najdôležitejšou vecou, ​​ktorú si pretekári aj návštevníci majú z Miladatlonu odniesť – čo by to bolo?

Spokojnosť a radosť z podaného športového výkonu bez rozdielu, či sa pretekár umiestnil tzv. „na debne“ alebo nie. V prípade členov štafiet prima pocit z tímovej spolupatričnosti a vzájomnej podpory členov štafety navzájom. Skrátka pocit príjemne stráveného a zážitky naplneného dňa a to sa týka samozrejme aj členov sprievodu pretekárov a divákov. Ospravedlňujem sa, na vyjadrenie som potreboval vety tri.