Rozhovor s Milošom Bernatíkom, predajcom vianočných rýb

Každé Vianoce trávia dlhé hodiny vonku pri kadiach so živými kaprami, v mraze, vetre aj daždi. Ako vyzerá adventná sezóna očami predajcu vianočných rýb a čo všetko musí zvládnuť, než si zákazník odnesie svoju štedrovečernú večeru?

Môžete sa na úvod predstaviť – odkiaľ ste, ako dlho už predávate vianočné ryby a kde vás zákazníci najčastejšie nájdu?

Predávame vianočné ryby už od roku 1998 v príbramskom okrese. Je to teda prax, ktorá trvá vyše štvrť storočia, a počas rokov sme si prešli rôznymi miestami aj typmi trhov.

Najčastejšie nás zákazníci stretnú na vianočných trhoch v menších mestách aj v okolí väčších miest, ale pravidelne spolupracujeme aj s rybárskymi zväzmi, ktoré organizujú akcie s výlovom aj vianočné predaje. Každý rok je špecifický, ale máme niekoľko miest, kde nás ľudia takmer očakávajú, a vďaka tomu na nás často aj prídu celé rodiny, ktoré si chcú vyberať kapry osobne.

Ako vyzerá váš typický „vianočný deň“ pri stánku? O koľkej začínate a kedy sa dostanete domov?

Typický deň je veľmi dlhý a náročný. Vstávame už okolo štvrtej hodiny ráno, pretože je potrebné stihnúť logistiku – doviezť ryby, nachystať kade s vodou, zaistiť pult, váhy a ďalšie technické veci.

Trhy alebo predajný stan začína fungovať väčšinou dopoludnia, ale prácu máme prakticky celý deň až do večera, kedy okolo ôsmej večer balíme a odvážime všetko späť. Občas sa stane, že končíme ešte neskôr, keď sú fronty a ľudia stále prichádzajú pre rybu na poslednú chvíľu – je to také vianočné „maratónske“ nasadenie každý deň.

Čo všetko musíte ako predajca kaprov zariadiť pred sezónou – od povolenia po vybavenie stánku (kadi, voda, nástroje atď.)?

Je toho dosť. Najskôr je potrebné nahlásiť predajné miesto veterinárnej správe, a to minimálne niekoľko dní (v niektorých rokoch až 7–14 dní) pred začatím predaja. Tí potom kontrolujú, či sú splnené podmienky na predaj živých rýb, napríklad aby kade neboli preplnené, aby v nich bola čerstvá voda a ryby mali dostatok kyslíka.

Okrem toho musíme mať povolenie prevádzkovateľa miesta, čo býva často zmluva s mestom alebo organizátorom trhu. A potom samozrejme technicky pripraviť vybavenie – kadi, stoly, váhy, nože, vybavenie pre hygienu a odpad. Je toho celkom dosť a bez dobrej prípravy by to nefungovalo.

Ako sa za roky zmenili zákazníci – pýtajú sa viac na pôvod rýb, spôsob usmrtenia, ekológiu, alebo riešia hlavne cenu?

Určite sa to premenilo. Ľudia sa dnes pýtajú výrazne viac na to, ako je ryba chovaná, kde pochádza a ako s ňou manipulujete. Veľa zákazníkov zaujíma, či ryba žila v čistej vode, ako dlho ste ju držali a ako s ňou zaobchádzate pri predaji.

To je pozitívne, pretože ukazuje, že zákazníci chcú kvalitný produkt a chcú vedieť, že k nemu pristupujete správne. Cena je samozrejme stále dôležitá – pre mnoho rodín je to jedno z najväčších výdavkov v predvianočnom období – ale dnes už často býva vedľajšie k otázkam okolo kvality.

V našich kadiach používame vodou priamo z rybníkov alebo sádok, takže voda môže byť zakalená a ľudia sa niekedy pýtajú, prečo to tak je. Riešime to tým, že vysvetľujeme, že sa necháva ryba vo svojej „prirodzenej“ vode čo najdlhšie, aby bola čo najmenej vystresovaná a zachovala si dobrú chuť.

Stojíte vonku často v teplotách okolo nuly a nižšie – čo je pre vás osobne v zimnej sezóne najnáročnejšie?

Najnáročnejšie je pre mňa asi práca s ľuďmi a nepredvídateľné počasie. Zatiaľ čo my premýšľame a riešime, ako mať všetko pripravené technicky, niektorí zákazníci si vôbec neuvedomujú, ako sa ryba chová, čo sa s ňou robí, ako musí byť voda čerstvá a ako pracujeme s hygienou.

Občas je to naozaj „diplomacia“, keď chce niekto nezmyselné veci, treba úplne inú váhu ryby, než aká je reálne k dispozícii. Počasie je samozrejme tiež výzva - keď je ľadovka alebo silný vietor, musíte byť všade zároveň, aby bol predaj bezpečný a plynulý.

Spomeniete si na nejaký silný moment od kade – napríklad dojemného zákazníka, vtipnú historku alebo situáciu, na ktorú len tak nezabudnete?

Spomínam si na jednu situáciu, keď sme prišli na miesto, začali predaj pripravovať a prišla jedna pani. Zastavila sa pri kadí, pozerala sa na ryby a pýtala sa: „Vy budete predávať ryby?“ Keď sme potvrdili, že áno, tak sa len tak úprimne usmiala a spýtala sa, či sú tie kapre živé — a kolega jej odpovedal: „No samozrejme, čo by ste chceli, aby ešte spievali koledy?“

Jak vnímáte poslední roky – mění se zájem o kapra, přibylo konkurence, nebo naopak vidíte návrat k tradicím?

Konkurence se nezměnila výrazně — spíš prodej těchto ryb rok od roku mírně klesá, především u mladší generace. Hodně mladých rodin dnes spíš volí ryby, které nejsou živé, nebo jiná tradiční jídla, která jsou jednodušší – třeba losos granuláč.

To je podle mě škoda, protože tradice jako vánoční kapr jsou hluboko zakořeněné v české kultuře a patří ke štědrovečernímu stolu už stovky let.

Co vás v průběhu dne nejvíc zdržuje nebo komplikuje práci – vítr, déšť, zákazníci ve špičce, technické věci?

To záleží na dni. samozřejmě počasí — když je kluzko, když fouká nebo prší, všechno se zpomalí a musíte dávat pozor na bezpečí lidí i ryb.

Jak jste prodejní stany nebo přístřešky řešili dřív a co vás přivedlo k tomu pořídit si profesionální nůžkový stan?

Na začátku jsme si stany a přístřešky několik let půjčovali od kamaráda, který je měl z dřívějška. Fungovalo to, ale vždycky to bylo takové improvizované – někdy se nedařilo sladit termíny, pak byl stan malý nebo nestabilní při větru.

Postupně jsem si asi pětkrát řekl, že by bylo lepší mít vlastní vybavení, které bude dostatečně pevné, prostorné a bude nám dávat pocit, že máme zázemí, na které se můžeme spolehnout. Nakonec jsem se zeptal kamaráda, odkud vlastně ten jeho stan má, a on mi dal kontakt na pana Tauška z RedX – a od té doby máme stan, který je výrazně stabilnější, lépe se udržuje a hlavně nám dává víc klidu i při náročných dnech.

Co byste poradili někomu, kdo uvažuje, že začne prodávat vánoční ryby.

Když se do toho někdo chce pustit a má chuť do práce, myslím, že to rozhodně dokáže. Je to sice náročné – vstávání brzo ráno, práce s lidmi, nevyzpytatelné počasí, trávení velkého množství času venku – ale zároveň je to tradice, která lidem dělá radost. Moje babička vždy říkávala: „Když se  chce, všechno jde, jen malé děti se musí nosit.”

A myslím, že to platí i tady – když to člověk nevzdá, vytrvá, učí se z chyb a dává do toho kus srdce, tak se to vrátí. Když vidím, že mladí lidé neváhají přijít a že je práce baví, tak mě to vždycky nabije energií.

Závěrečná otázka - kdybyste měl říct jednu věc, bez které byste si vánoční prodej už nedokázal představit – co by to bylo a proč?

Kdybych to měl shrnout jednou větou, tak je to vidět, že se mladí lidé nebojí práce a že je ta práce baví. Když se dívám kolem sebe a vidím úsměvy zákazníků i kolegů, kteří si na trhu užívají atmosféru Vánoc a zároveň se naučí pracovat s lidmi i s technikou, tak vím, že to nemá cenu dělat jinak.