Rozhovor s Richardom Pribylom, MOTO LISÝ motoškola

MOTO LISÝ motoškola učí motorkárov správne ovládať svoj motocykel a bola jednou z prvých motoškôl svojho druhu v Česku. Od cestných a enduro kurzov cez tréningy na okruhových motodrómoch až po zahraničné expedície v Španielsku a na Balkáne. Rozhovor s Richardom Přibylom odhaľuje, ako sa za dve dekády zmenili českí motorkári, čo obnáša viesť expedíciu aj veľký MotoFestival a prečo je bezpečná jazda vecou tréningu, nie šťastia.

Môžete sa krátko predstaviť – aká je vaša rola v MOTO LISÝ a ako ste sa k motoškole dostali?

Do motoškoly MOTO LISÝ som vstupoval ako žiak v roku 2016, takže som bol vlastne takmer pri jej začiatkoch. Prístup a metodika, ktorou Míra viedol kurzy, ma vtedy veľmi oslovili a začal som na kurzy chodiť pravidelne – pokojne aj päťkrát ročne. Bavilo ma vzdelávať sa, učiť sa nové veci a posúvať svoje jazdecké zručnosti.

Z rokov strávených v motoškole ako žiak sa stalo priateľstvo. A keď som potom v roku 2023 dostal od Mirinky a Míru Lisého ponuku vstúpiť do motoškoly a pomáhať im s vedením, aby všetko fungovalo tak, ako má, neváhal som.

Míra Lisý pôsobí ako inštruktor už vyše 20 rokov a stál pri samotnom vzniku motoškôl v ČR. Ako sa za ten čas zmenili motorkári, ktorí k vám prichádzajú, a ich požiadavky?

Motorkári sa veľmi nezmenili. Zmenili sa stroje, na ktorých jazdia. Motorky sú dnes veľmi výkonné a rýchle, ale zručnosti motorkárov sú mnohokrát nedostačujúce na to, aby jazdili bezpečne. Z autoškôl prichádzajú mladí jazdci s minimom informácií, takmer žiadnou praxou v premávke a so zručnosťami, ktoré na bezpečnú jazdu a správne ovládanie motocykla nestačia.

Veľkú skupinu žiakov dnes tvoria starší jazdci, ktorí sa buď za riadidlá vracajú po X rokoch, alebo úplne začínajú. Deti už odrástli a oni si začínajú plniť sen o motorkárčine. Čo sa ďalej mení, sú trendy pri motorkách. Dnes sú vo veľkej obľube cestovné endurá, ľudia začali na motorkách cestovať a už to nie je len o rýchlej jazde v zákrutách.

Máte na starosti Bikers Club a koordináciu moto akcií – MotoFestival, MotoBuřty, otváranie a zatváranie sezóny. Aká myšlienka je za týmito akciami a v čom sa líšia od klasických kurzov?

Máme obrovské šťastie v tom, že sa nám žiaci na kurzy stále vracajú. Majú chuť vzdelávať sa a posúvať. Jazda na motorke je šport, ktorý sa musí neustále trénovať. Kurzy sú dnes postavené tak, že obsahujú veľa drilu, a snažíme sa žiakov vo veľmi krátkom čase posunúť správnym smerom.

Chýbal nám však čas, keď by sme si so žiakmi mohli v pokoji podebatovať, prípadne si aj zasúťažiť – aby to nebolo len o drile a výučbe, ale zapojila sa do toho aj zábava. Množstvo žiakov prešlo už niekoľkými našimi kurzmi a chceli niečo, kde sa môžeme len tak stretnúť a zabaviť sa. Preto sme uviedli do života myšlienku MOTO AKCIÍ a sme radi, že to má taký úspech.

Motoškola ponúka naozaj pestrú škálu – cestné kurzy, terénne kurzy, individuálne kurzy, tréningy na okruhových motodrómoch, dokonca aj Motoškôlku s Mirkou Lisou pre úplných začiatočníkov. Ako si klient vyberie, čo je pre neho to pravé?

Základom jazdy na motorke je jej správne ovládanie. Znie to jednoducho, ale 90 % ľudí, ktorí prídu na kurz, sa s motorkou nevie ani bezpečne otočiť. Preto by výučba mala mať nejaký zmysel a postupné dávkovanie zručností. Je jasné, že začiatočník s minimom najazdených kilometrov nemôže ísť brázdiť veľký pretekársky okruh v Moste alebo sa pustiť do ťažkého terénu.

So všetkými ideme postupne, kurzy máme rozdelené do vzdelávacích levelov a žiaka sa snažíme správne nasmerovať. Veľmi si zakladáme na osobnom prístupe – ak si klient nie je istý výberom, vypočujeme si ho a kurz odporučíme. Tých, ktorých už na kurze máme, smerujeme na vyšší level a odporučíme vhodný nadväzujúci kurz. Krásne to funguje a ak žiak dostatočne trénuje, veľmi rýchlo sa začne posúvať.

Vy sám vediete expedície v Španielsku a na Balkáne. Ako taká expedícia vzniká, ako dlho ju pripravujete a čo všetko musí sedieť, aby sa vydarila?

Expedícia je úplne iná kapitola než kurz. Základom úspešnej expedície v zahraničí je znalosť lokality, trás a umenie poradiť si v nečakaných situáciách. Všetky trasy, ktoré máme v expedíciách zaradené, máme osobne prejazdené a vieme, do čoho ideme. Musíme veľmi dobre zhodnotiť ich náročnosť a mať alternatívy napríklad pre prípad zlého počasia. Čas strávený nad prípravou je preto pomerne dlhý.

Tieto zahraničné expedície sú ďaleko od domova a na to musí človek brať ohľad aj pri výbere náročnosti. Nepúšťame sa preto do žiadneho extrému – naše expedície zvládne priemerný jazdec.

Čo je pre sprievodcu expedície najťažšie – terén, technika, alebo ľudia v sedle?

Najťažšie je zvládnuť účastníkov. Nikdy sa vám nepodarí mať skupinu s rovnakou jazdeckou výkonnosťou. Musíme na to vždy reagovať a postarať sa o to, aby sa niekto nenudil, alebo sa naopak nedostával do nepríjemných situácií a neohrozili sme niečie zdravie. Aj nesprávne zvolená rýchlosť pri jazde môže mať nedozerné následky, takže musíme veľmi dobre vyhodnotiť schopnosti jednotlivých jazdcov.

Organizujete akcie pre desiatky až stovky ľudí. Čo všetko potrebujete na solídne zázemie a aké nároky máte na vybavenie, ako sú stany?

Nároky sú veľké. Na všetkých kurzoch musíme mať zázemie pomocou stanov. Je to pre nás miesto, kde si účastníci môžu sadnúť a oddýchnuť si, prípadne sa aj najesť. Závodné stany nás chránia pred slnkom aj dažďom a musia zvládnuť aj silný vietor, pretože učíme aj na letiskovej ploche.

Stany musia mať pevnú konštrukciu a vydržať aj častý prevoz z lokality na lokalitu. Lacné stany z reklamných agentúr nám tieto požiadavky spĺňali veľmi krátko – buď nevydržala konštrukcia, alebo za veľmi krátky čas došlo k vyblednutiu potlače. Preto je pre nás stan dnes pomocník, na ktorom nešetríme.

Máte v tíme inštruktorov zvučných mien – Ervín Krajčovič, Patrik Homola, samotný Míra Lisý s 11 titulmi majstra ČR v triale. Ako funguje taký tím a čím to je, že spolu tak dlho držia?

To je dobrá otázka. Udržať pokope taký tím nie je jednoduché. Každý z nich je silná osobnosť, všetci sú to veľkí profesionáli a skvelí inštruktori. Nie je to však len o týchto menách. Motoškola dnes disponuje 12 inštruktormi, ktorí učia žiakov na všetkých jazdeckých úrovniach.

Každý z inštruktorov má v motoškole svoje miesto a ako celok sa to nádherne dopĺňa. Musím povedať, že motoškola má dnes naozaj skvelý tím, ktorý sa navzájom rešpektuje, ťahá za jeden povraz a robí skvelú atmosféru na kurzoch.

Keď sa obzriete späť – je nejaký moment z expedície, kempu alebo kurzu, ktorý vám najviac utkvel v pamäti?

Tých momentov je veľa. Na mnohých akciách vznikne niečo, čo v pamäti zostane, či už je to hláška, alebo nejaká udalosť. Silné sú slzy šťastia po kurzoch MotoŠkôlky, keď žiačka konečne začne sama krúžiť s motorkou a splní si svoj sen.

Prekvapením pre nás bolo, keď prišiel žiak s nájazdom takmer milión kilometrov na motocykli, ale nevedel sa s motorkou otočiť – pretože jazdil len rovno po diaľnici do Talianska a späť. Alebo za zmienku stojí krásne plnenie si sna na expedícii v Španielsku u šesťdesiatsedemročného žiaka, ktorý nikdy nešiel s motorkou mimo asfaltu, a to nadšenie, keď s nami brázdil offroady v nádhernom pohorí Sierra Nevada.

Bezpečnosť je u vás asi téma číslo jeden. Čo je podľa vás najväčšia chyba, ktorú robia českí motorkári, a ako sa dá odnaučiť?

Je veľmi smutné, čo vidíme na kurzoch. Ide hlavne o absolútne nevhodné oblečenie, nedostatočnú ochranu, absenciu chráničov chrbtice, prípadne airbagov, ktoré sú dnes najvyššou mierou ochrany jazdca. Chápeme, že všetko stojí peniaze. Ak sa však dám na motorkárčinu, musím počítať s tým, že po kúpe motorky nasleduje kúpa kvalitnej jazdeckej výbavy. Lacná prilba z hypermarketu, mikina a tenisky na nohách toho veľa neochránia.

Téma ochrany jazdca je súčasťou každého nášho kurzu a teší nás, že si to veľa ľudí uvedomí a na zaobstaranie výbavy sa zamerajú. Keď nám na ďalší kurz príde jazdec v airbagu, je to pre nás zadosťučinenie, že čas strávený touto témou neprišiel nazmar.

Kam by ste chceli MOTO LISÝ posunúť v najbližších rokoch – nové destinácie expedícií, nové typy akcií?

Určite nové lokality našich expedícií. Srdce Balkánu ideme už tretiu sezónu a na ďalší ročník prídeme s novým programom. Novou lokalitou by malo byť Taliansko, na ktoré sa veľmi tešíme.

Čo sa týka klasických kurzov, tiež urobíme nejaké zmeny, respektíve doplnenie ponuky. Od budúcej sezóny napríklad v plnej miere rozbehneme okruhový individuál. Okruh je vyšší level jazdy na motorke a na posun jazdca je k tomu potrebný individuálny prístup – nehovoriac o tom, že pripravujeme množstvo jazdcov na vstup do okruhových agentúr. Sú to jazdci, ktorí prešli našimi okruhovými kurzmi v Písku alebo Moste a chcú si vyskúšať adrenalín pretekárskeho tempa.

A na záver jednou vetou – čo robí jazdu na motorke pre vás takým zásadným zážitkom?

Najkrajší svet je z chrbta koňa alebo zo sedla motocykla.