Rozhovor s Robinom Mikušiakom, usporiadateľom festivalu Mesto ľuďom, ľudia mestu

Festival Mesto ľuďom, ľudia mestu premieňa historické centrum Českých Budějovíc na dva augustové dni na multižánrovú oslavu kultúry, kreativity a spoločenského stretávania. Pretože stojí za ním tím FreeProduction.cz, chceli by sme sa dozvedieť viac o tom, ako taká akcia vzniká, čo je pri jej organizovaní najväčšou výzvou a čo ju robí jedinečnou.

Môžete sa prosím krátko predstaviť – kto ste, odkiaľ FreeProduction.sk pochádza a ako ste sa dostali k organizácii akcií „Mesto ľuďom, ľudia mestu“?

Free Production vznikla v roku 1996 ako agentúra organizujúca primárne tanečnú párty. To trvalo zhruba 8 rokov. Následne do svojho portfólia pridala skateboardové preteky, preteky na horských bicykloch a veľké indoor hiphopové festivaly. K tomu mestské slávnosti, gastronomické akcie a akcie na kľúč pre firemných klientov. Ja som zakladateľom, stále majiteľom a hlavným produkčným a dramaturgom. Úzko spolupracujeme s dvoma zapísanými spolkami, z ktorých jeden organizuje aj Mesto ľuďom, ľudia mestu.

Ako by ste opísali hlavnú myšlienku a poslanie festivalu Mesto ľuďom, ľudia mestu – čo sa snažíte návštevníkom odovzdať?

Snažíme sa ponúknuť stretávanie priateľov, jedinečnú atmosféru a nevšedný kultúrny projekt v historickom centre bez púťových atrakcií, historických kostýmov, nafukovacích skákadiel a zlého jedla. Zároveň ponúkame možnosť prezentácie mnohým českobudějovickým umelcom, spolkom, združeniam a neziskovým organizáciám.

Festival je multižánrový – ako vyberáte program, aby pokrýval hudbu, divadlo, street art, workshopy aj gastronómiu tak, aby oslovil všetky vekové skupiny?

Veľa podľa vlastného vkusu, veľa podľa toho, ako to vidia členovia nášho tímu, a určite reagujeme na trendy. Každopádne ale musí každý účinkujúci spĺňať to, že sa jeho vystúpenie nesie v pohodovom duchu. Máme samozrejme radi rôznorodú hudbu a nielen hudbu, ale veľa z toho sa na túto akciu nehodí. Veľa interpretov, ktorí sa napríklad páčia mne, by boli „už veľa“ a pre tento typ projektu nie sú vhodní.

Ako vyzerá typická príprava na takú rozsiahlu akciu – čo všetko musíte zaistiť mesiace či týždne dopredu (program, povolenie, logistika)?

Plánovať začíname zhruba v októbri. Riešite DIO (dopravne inžinierske opatrenia), program, financie (to je každoročne horšie a horšie), sponzory, dotácie, granty, kooperácie s ďalšími agentúrami a gastro ponuku. Mohlo by sa zdať, že práve jedlo je easy, ale naozaj nie je. Ideme iba po kvalite a často musíte prehovárať, aby ten či onen foodtruck dorazil.

Čo je podľa vás najnáročnejšie pri koordinácii jednotlivých prvkov akcie – napríklad synchronizácia hudobných setov, umeleckých vystúpení, workshopov aj street food zón?

Pre mňa osobne je produkcia rutina. Celý tím pracuje dobre a mám nového šikovného kolegu, ktorý mnoho vecí preberá pod seba. Najťažšie je pre nás finančné pokrytie akcie a už niekoľkokrát sa zdalo, že to bude posledný ročník. Obrovské množstvo nápadov zostáva v šuplíku alebo sú realizované z časti alebo neúplne, čo je obrovská škoda.

Festival prebieha vo verejnom priestore – ako riešite spoluprácu s mestom, technickými službami a bezpečnostnými zložkami, aby všetko fungovalo bez problémov?

Tu sa teda sťažovať nemôžeme. Mestská polícia - super. Úradníci na magistráte - super. Dopravný podnik mesta České Budějovice - super. FCC České Budejovice – super.

Program je zadarmo prístupný všetkým – aký má podľa vás tento formát vplyv na účasť verejnosti a atmosféru celej akcie?

Zásadné. Voľnosť a otvorenosť verejného priestoru je obrovský benefit. Zároveň sme schopní realizovať dekorácie, ktoré sa tiež málokde vidia a ktoré dodávajú akcii nezameniteľnú atmosféru. Škoda, že už nepoužívame živú trávu, čo bola naša signifikantná záležitosť, a ľudia milovali sadnúť si v centre mesta na hustý, živý trávnik.

Ľudia sa na festivale zúčastňujú každoročne s rodinami aj jednotlivcami. Čo je podľa vás najväčší prínos tejto akcie pre komunitu mesta a jeho obyvateľov?

Stretávanie. Atmosféra. Pocit, že je mesto zase len a iba pre nás, pre ľudí, pre Budějčiakov. A tiež ukázať turistom, že má zmysel sa do juhočeskej metropoly vracať a ďalej objavovať nielen zaujímavé kultúrne podujatia, ale históriu, pamiatky, gastronómiu…

Aké technické a logistické výzvy riešite najmä pri vonkajších akciách – počasie, infraštruktúra, zázemie umelcov, pohyb ľudí v uliciach?

Počasie máme vyriešené. Neriešime ho, pretože ho neovplyvníme. Samozrejme riešime, že sa určité materiály nehodia na dekorácie, pretože by nasiakli vodu a mohli byť príliš ťažké na zavesenie a podobne. A vystúpenia, ktoré sú pod strechou, prebehnú a tie, ktoré nie, sa buď zrušia, alebo presunú podľa predpovede. Nie sme festival, kde sú na pódiu drahé hviezdy, na ktoré si ľudia kúpili vstupenky a "musí" ich vidieť. Už sme sa naučili dážď prežiť.

Na Mesto ľuďom, ľudia mestu sa podieľa desiatky umelcov, hudobníkov i kreatívnych tvorcov. Ako prebieha výber účinkujúcich a čo je pre vás pri ich zaradení do programu kľúčové?

Musí v prvom rade baviť nás. Niekto v tíme rieši skôr kapely, spevákov a DJs, niekto detský program, niekto divadlá a nový cirkus. A potom je kľúčová cena. Raz sa nás v Rakúsku pýtali, aký má akcia rozpočet, a boli v šoku. U nich by to bolo päťkrát drahšie.

Keď sa obzriete späť – ako sa festival premenil od svojho začiatku až po minulý ročník? Čo ste sa naučili a čo by ste odporučili iným usporiadateľom veľkých mestských akcií?

Cesta začala v jednej ulici a teraz sme na štyroch uliciach a dvoch námestiach. Naučilo? Skôr sa nám vylepšili „skills“ a akúkoľvek akciu sme schopní zrealizovať kdekoľvek.

Akým smerom by ste chceli festival v budúcnosti ďalej posúvať – čo by ste radi pridali alebo rozvinuli v nasledujúcich rokoch?

Dekorácia, viac nového cirkusu a väčšie zapojenie miestnych. Tretia vec je o komunikácii a prvá a druhá o financiách. Tie asi neklapnú.

Otázka na záver – keď sa obzriete za vlaňajším ročníkom festivalu, čo by ste povedali, že je najdôležitejšia vec, ktorú si návštevníci z akcie odnášajú?“

Stačí, keď si povedia: “Bolo to zase fajn, nabudúce ideme zase.”