Rozhovor s Václavom Kovářom - motokrosový pretekár, SD INSTALL - KTM by VK101

Václav Kovář je jeden z najvýraznejších českých motokrosových jazdcov súčasnosti — ako reprezentant SR štartoval napríklad na legendárnom Motocross of Nations, bojuje v seriáloch majstrovstiev sveta MX aj európskych majstrovstiev sveta MX triedy EMX2T. V tomto rozhovore si povieme, ako vyzerá život profíka v motokrose a čo obnáša pretekať na najvyššej úrovni.

Môžete sa prosím predstaviť — odkiaľ pochádzate, ako ste sa dostali k motokrosu a kedy ste vedel, že sa mu chcete venovať závodne?

Pochádzam z južných Čiech, z Hermane pri Písku. K motokrosu ma priviedol môj otec – keď som videl motorku v časopise, spýtal sa ma, či by som takú chcel. Ja som samozrejme odpovedal, že áno. A v podstate od začiatku sme jazdili po pretekoch a ja nepoznal nič iné.

Vaša kariéra siaha od juniorských titulov až po štarty vo svetových seriáloch. Ako by ste opísali ten prechod — od „lokálneho“ jazdca po medzinárodné preteky?

Už od začiatku sme sa nevyhýbali medzinárodnej konkurencii, takže som bol zvyknutý, že ľuďom v depe nerozumiem 😀. Samozrejme, keď potom idete na majstrovstvách Európy alebo sveta, tak na vás ťarcha okamihu vždy doľahne a plne si to uvedomujete. Avšak keď sa do tejto situácie dostávate často, tak si na to zvyknete.

Závodili ste v niekoľkých tímoch, českých i zahraničných, ktoré boli vaša závodná „rodina“. Ako funguje tímová spolupráca – čo všetko obnáša príprava na preteky spoločne s mechanikmi a technickým tímom?

V rokoch 2015 – 2016 som pretekal v rakúskom tíme Cofain Racing, kde som prvýkrát spoznal, čo to naozaj znamená pretekať v tíme — kedy je vašou starosťou prísť na preteky pripravený a tam už len odviesť svoj maximálny výkon.

V dnešnej dobe vám na úrovni, na akej jazdím, tím nepomôže toľko, koľko by ste čakali. V Čechách 99% tímov funguje vlastne ako sponzor. To znamená, že vám pomôže materiálne alebo finančne, ale zvyšok je na vás.

Zázemie na pretekoch si staviate sami, varíte si sami, mechanika si musíte zohnať a všetka organizácia je na vás. Toto je tiež jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol pretekať súkromne iba s podporou sponzorov.

Jazdíte v rôznych šampionátoch, vrátane prestížneho seriálu MXGP a európskeho šampionátu EMX2T. Ktoré preteky alebo výsledky považujete za svoje doposiaľ najväčšie úspechy?

Prioritne sa zúčastňujem českého šampionátu, nemeckého šampionátu ADAC, EMX2T a vybraných pretekov MXGP, ktoré idem skôr kvôli tréningu na ťažkej trati s veľkou konkurenciou.

Za veľký úspech z poslednej doby považujem tituly 2 finálové preteky išli v Lokti nad Ohří. Vyhrať pred domácim publikom tomu dalo tú správnu atmosféru.

Ako vyzerá vaša príprava — a nielen tá motocyklová, ale aj fyzická kondícia alebo mentálne nastavenie — tesne pred pretekárskou sezónou?

Zimná príprava ideálne začína začiatkom novembra, kedy ide tréning na motorke trochu do pozadia a dbá sa predovšetkým na fyzickú kondíciu. Na tej sa pracuje ako v posilňovni, tak plávaním, počas alebo jazdou na bicykli. Každý preferuje niečo iné. S blížiacou sa sezónou sa zase viac jazdí na motorke a kondičné tréningy sú skôr doplnok.

Mne do toho v posledných rokoch dosť zasahuje testovanie pre KTM, takže ten klasický „systém“, ktorý som predtým mal, mi teraz veľmi nevychádza. Ale s tým sa vždy nejako popasujem 🙂.

Môžete popísať, čo pre vás znamená štartovať na domácom závode MXGP v Lakti - aké to je pretekať pred českým publikom a domácou traťou?

Je to niečo, čo by som prial každému, aby si to zažil. Avšak má to dva uhly pohľadu. Keď sa podarí, tak sú všetci veselí a „ospevujú“ vás. Ale akonáhle sa niečo nepodarí, strhne sa vlna kritiky — typu, že ste sa pos*ali z konkurencie a že to flákate. Pritom verím, že každý, kto tam ide, sa na to pripraví a ide do toho s tým, že zo seba chce vydať maximum.

Motocross je extrémne náročný snáď vo všetkých ohľadoch. Ako sa pozeráte na tréning, regeneráciu a starostlivosť o telo počas sezóny – čo je pre vás kľúčové, aby vám všetko vydržalo?

Toto je práve otázka, ktorou sa teraz dosť zaoberám. Keď som mal 15–25 rokov, bol som nesmrteľný. Regenerácia a starostlivosť o telo pre mňa nebola téma. A možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo som musel na dva roky prestať jazdiť a dať sa dohromady. Jednoducho ma to dohnalo.

Dnes sa s tým snažím viac pracovať. Už to nie je iba o tvrdej drine a neustálom posúvaní hraníc a preťažovaní sa. Snažím sa nájsť nejaký balans, ale je to ťažké, keď nemáte ustálený harmonogram - tréningy, testovanie, veľa cestovania, komunikácia s partnermi, servis motoriek a staranie sa o domácnosť.

Ste skúsený jazdec, štartovali ste tiež na Motocross of Nations. Čo vám účasť na takejto akcii dáva — a čo ste sa vďaka tomu naučili?

Myslím, že je to to najviac, čo môže športovec dosiahnuť – ísť na preteky a reprezentovať svoju krajinu. Prinesie to skúsenosti a obrovský zážitok. Doteraz som jazdil tieto preteky štyrikrát a chcel by som si to ešte raz splniť.

Moje prvé „národy“ boli v roku 2014 v Lotyšsku. Vtedy mi to dalo asi úplne najviac skúseností – bolo to pre mňa niečo obrovské, niečo, na čo som sa predtým len pozeral v televízii. Keď ste na trati s tými najlepšími jazdcami planéty, jazdíte ich stopy a začnete vnímať, ako o tej trati premýšľa. Ako premýšľa o celom pretekaní.

Ako riešite logistiku závodných víkendov – od prepravy motorky a vybavenia až po aklimatizáciu na rôznych tratiach a podmienkach?

Hahaha, viem, že čakáte odpoveď typu: kamión prepraví materiál, postaví zázemie a ja si priletím s batôžkom…

Realita je trochu inde. Ako som už písal v predchádzajúcej odpovedi, je to celé na mne. To znamená, že po tréningu v týždni všetko umyjem, následne vykonám servis na motorke a nachystám ju na závody. Naložím svoju malú dodávku až po strop a vyrážam.

Na pretekoch vyložím auto, postavím závodné stany a pripravím si zázemie. Až v závodný deň ráno príde mechanik, ktorý mi počas dňa pomôže s motorkou. Po pretekoch všetko rýchlo zase nahádžem do auta a frčím domov. Keď je to v rámci SR, tak je to sranda - idete z pretekov maximálne 400 km. Ale keď idem zo zahraničných závodov, tak si po dvoch dňoch pretekania ešte dáte napríklad 1000–1300 km na „vyklusanie“ za volantom 😀.

Vo svete motokrosu je dôležitá podpora fanúšikov aj partnerov. Ako vnímate rolu fanúšikov na trati a ako veľmi vám pomáha backing od sponzorov počas sezóny?

Pri jazde to zas tak veľmi nevnímam, snažím sa sústrediť na seba a na svoj výkon. Následne v depe je to fajn, keď sa s vami chcú ľudia pobaviť alebo pozdraviť. Avšak nie vždy sa trafí do správnej chvíle a občas sa stane, že veľmi zasahujú do osobného priestoru. Cca hodinu pred pretekmi už nemám veľmi záujem sa baviť s niekým „cudzím“, takže v tej chvíli už nie som taký príjemný.

Podpora od sponzorov je absolútne zásadná. Keby som nemal okolo seba sponzorov, tak už dávno nepretekám. Sezóna vyjde cca na milión korún a to by som jednoducho sám nezvládol.

Keď sa obzriete za svojou doterajšou kariérou — čo by ste poradili mladému jazdcovi, ktorý práve začína s motokrosom a sníva o tom, že sa posunie ďalej?

Pracuj tvrdo, nauč sa počúvať, pretekaj srdcom, mysli hlavou a ver si.

Máte nastavené ďalšie konkrétne ciele alebo sny, ktoré by ste chceli v motokrosovej kariére splniť v nasledujúcich rokoch?

Moja závodná kariéra sa už chýli k „jeseni“. Ešte by som si chcel odísť jedny národy, obhájiť európsky titul a získať jeden národný. Niečo z toho už sú možno len sny.

Otázka na záver – keby ste mali jednu vetu, ktorá najlepšie vystihuje to, čo vás na motokrosovom pretekaní najviac ťahá a čo vás drží v sedle aj napriek všetkým náročným tréningom a pretekom — aká by to bola?

Spomeň si, čo ti tento šport všetko dal.